Regionálna produktivita práce nie je jedno číslo na kraj, ale dve, a pre lokalizačné rozhodnutie je použiteľná iná z nich, než sa zvyčajne cituje. Štatistický úrad publikuje produktivitu na zamestnanú osobu aj na odpracovanú hodinu. Prvá je vyššia tam, kde sa odpracuje viac hodín; druhá hovorí o výstupe za jednotku času. Rozdiel nie je akademický: tri kraje majú hodinovú produktivitu zhodne 22,6 € a na osobu sa líšia o 457 € ročne.

Rámec: dve podoby jedného ukazovateľa

Regionálna produktivita práce v bežných cenách je publikovaná v dvoch variantoch a rad končí rokom 2023, teda o dva roky skôr než väčšina ostatných regionálnych ukazovateľov. Nižšie sú obidva varianty, doplnené o vlastný podiel, ktorý ukazuje, koľko odpracovaných hodín za ročnou hodnotou na osobu stojí.

Kraj Na osobu, € Na hodinu, € Odvodené hodiny na osobu
Slovenská republika 42 641 26,3 1 621,3
Bratislavský 58 911 35,6 1 654,8
Trnavský 47 007 28,4 1 655,2
Košický 42 140 26,3 1 602,3
Nitriansky 39 113 23,7 1 650,3
Trenčiansky 36 636 22,6 1 620,9
Banskobystrický 36 304 22,6 1 606,4
Žilinský 36 179 22,6 1 600,8
Prešovský 34 658 21,9 1 582,6

Prečo je rozšírený pohľad na produktivitu práce chybný

Bežné použitie je jednoduché: kraj s vyššou produktivitou na osobu sa označí za výkonnejší a zaradí sa vyššie v hodnotení lokality. Tabuľka tento postup nepodporuje. Trenčiansky, Banskobystrický a Žilinský kraj majú zhodnú hodinovú produktivitu 22,6 €, ale na osobu 36 636 €, 36 304 € a 36 179 €, čo je rozpätie 457 €. Rozdiel medzi nimi teda nevzniká výkonom za hodinu, ale počtom hodín.

Odvodené hodiny na osobu to ukazujú priamo: 1 620,9 v Trenčianskom, 1 606,4 v Banskobystrickom a 1 600,8 v Žilinskom kraji. Celé rozpätie naprieč Slovenskom je od 1 582,6 v Prešovskom po 1 655,2 v Trnavskom kraji, teda 4,6 %. Ročná produktivita na osobu v sebe nesie tento rozdiel v odpracovanom čase, a kto ju použije ako mieru výkonu, porovnáva okrem výkonu aj dĺžku pracovného roka.

Argument na dátach: mapa sa zmení, keď sa zmení menovateľ

Prepočet na hodinu mení nielen poradie, ale aj vzdialenosti. Bratislavský kraj je proti Prešovskému vyšší o 70,0 % na osobu, ale o 62,6 % na hodinu. Košický kraj má na hodinu 26,3 €, čo je presne celoslovenská hodnota, a na osobu 42 140 € proti celoslovenským 42 641 €, teda o 501 € menej — na hodinu je na priemere, na osobu pod ním.

Ten istý efekt funguje aj opačným smerom, a je dobre viditeľný na kraji, ktorý sa v komentároch spomína ako priemerný. Nitriansky kraj má na hodinu 23,7 €, čo je pod celoslovenskou hodnotou o 9,9 %, ale odvodených 1 650,3 hodiny na osobu, čo je tretia najvyššia hodnota v krajine. Jeho ročná produktivita 39 113 € je preto vyššia, než by hodinová hodnota sama naznačovala.

Rovnako sa mení aj to, ktoré kraje sú od seba nerozlíšiteľné. Na osobu sú si najbližšie Trenčiansky a Banskobystrický kraj s rozdielom 332 €, čo je 0,9 % z nižšej hodnoty, a hneď za nimi Banskobystrický so Žilinským s rozdielom 125 €. Na hodinu sú všetky tri identické. Kraj, ktorý sa v jednom ukazovateli dá odlíšiť, je teda v druhom rovnaký, a rozhodnutie postavené na rozdiele 125 € ročne na osobu stojí na tom, že sa v regióne odpracuje o niekoľko hodín viac.

Čo z toho vyplýva pre lokalizáciu

Pre nájomcu, ktorý plánuje halu na dané množstvo výstupu, je rozhodujúca hodinová produktivita spolu s režimom zmien, lebo tá určuje, koľko ľudí a koľko času treba na daný objem. Pre nájomcu, ktorý plánuje halu na daný počet ľudí, je relevantná ročná produktivita na osobu, lebo tá už obsahuje reálne odpracovaný čas v regióne.

To sú dva odlišné projekty s odlišným poradím krajov, a preto sa nedá povedať, že jeden kraj je „produktívnejší“ bez toho, aby sa povedalo, v ktorom z týchto dvoch zmyslov. V troch krajoch je pritom prvý zmysel úplne nerozlišujúci: pri 22,6 € na hodinu neponúka Trenčiansky, Banskobystrický ani Žilinský kraj v tomto ukazovateli žiadny argument voči ostatným dvom.

Tretí prípad je hraničný a stojí za samostatnú vetu. Košický kraj má hodinovú produktivitu presne na celoslovenskej úrovni 26,3 €, ale odvodených 1 602,3 hodiny na osobu proti celoslovenským 1 621,3. Kraj, ktorý je na hodinu priemerný, je preto na osobu podpriemerný, a to bez akéhokoľvek rozdielu vo výkone za jednotku času. Pre nájomcu, ktorý porovnáva Košický kraj s celoslovenským priemerom, závisí odpoveď na otázku o polohe voči priemeru výlučne od toho, ktorý z dvoch ukazovateľov si vyberie.

Za akých podmienok táto téza nespracuje

Prvá podmienka je cenová a týka sa toho istého ukazovateľa v stálych cenách, ktorý úrad publikuje len ako index k predchádzajúcemu roku, nie ako úroveň. Rad je v bežných cenách, takže rozdiely medzi krajmi obsahujú aj rozdiely v cenách výstupu jednotlivých odvetví. Kraj s vyšším podielom odvetvia, ktorého ceny rástli rýchlejšie, bude mať vyššiu nominálnu produktivitu bez zmeny objemu. Nominálny prírastok 2019 až 2023 to ilustruje: celoslovensky 33,1 %, ale od 26,8 % v Bratislavskom po 39,6 % v Košickom kraji. Ak by sa tieto rozdiely dali vysvetliť najmä cenami, téza o hodinovej produktivite ako lepšom ukazovateli stráca časť sily, lebo obidve podoby by boli rovnako cenovo zaťažené.

Druhá podmienka je štruktúrna. Ak sa odvodené hodiny na osobu medzi krajmi zblížia, obidva ukazovatele začnú dávať rovnaké poradie a rozlišovať ich prestane byť potrebné. Rozpätie 4,6 % je dnes dosť veľké na to, aby prevrátilo poradie susedných krajov, ale nie také, aby zmenilo pozíciu Bratislavského alebo Prešovského kraja.

Tretia podmienka je časová. Rad končí rokom 2023, kým väčšina ostatných regionálnych ukazovateľov na tomto webe je za rok 2025. Ak sa štruktúra odpracovaného času po roku 2023 zmenila, celá táto úvaha sa týka stavu spred dvoch rokov, a to je limit, ktorý žiadny prepočet neodstráni.

Piata podmienka je pojmová a je najmenej zjavná. Odvodené hodiny na osobu nie sú počtom hodín, ktoré odpracuje jeden zamestnanec, ale podielom dvoch agregátov: pridanej hodnoty delenej osobami a tej istej pridanej hodnoty delenej hodinami. Do prvého menovateľa vstupujú aj osoby pracujúce na kratší čas, do druhého ich skutočne odpracované hodiny. Kraj s vyšším podielom čiastočných úväzkov bude mať preto nižší odvodený počet hodín bez toho, aby ktokoľvek pracoval kratší deň. Rozpätie 4,6 % medzi krajmi teda meria zmes dvoch vecí — dĺžky pracovného času a štruktúry úväzkov — a rozdeliť ich v tomto rade nemožno.

Zdroje a overenie

Ukazovateľ Zdroj Poznámka
Produktivita práce na zamestnanú osobu ŠÚ SR, DATAcube, tabuľka nu3801rr Rok 2023, bežné ceny, aktualizované 30. 1. 2026
Produktivita práce na odpracovanú hodinu ŠÚ SR, DATAcube, tabuľka nu3801rr Rok 2023, bežné ceny, ten istý rad
Hodnoty za rok 2019 ŠÚ SR, DATAcube, tabuľka nu3801rr Použité len na nominálnu zmenu 2019 – 2023
Odvodené hodiny na osobu Vlastný výpočet Produktivita na osobu delená produktivitou na hodinu

Štvrtá podmienka je odvetvová. Produktivita je publikovaná za kraj ako celok, nie za priemyselnú výrobu alebo za dopravu a skladovanie zvlášť. Kraj s veľkým podielom odvetvia s vysokou pridanou hodnotou na osobu bude mať vyššiu celkovú hodnotu bez ohľadu na to, aká je produktivita v hale, o ktorú ide. Táto úvaha teda platí pre porovnanie krajov medzi sebou, nie pre odhad produktivity konkrétnej prevádzky, a takýto odhad sa z týchto dát urobiť nedá.

Rozdiel definícií. Produktivita na osobu a produktivita na hodinu nie sú dva pohľady na jedno číslo: prvá delí pridanú hodnotu počtom zamestnaných osôb, druhá počtom odpracovaných hodín. Ich podiel preto nie je mierou výkonu, ale odvodeným počtom hodín, a v samotnom rade publikovaný nie je. Dátum poslednej aktualizácie tabuľky je uvedený v prehľade kolekcie. Obidve veličiny sú v bežných cenách a nezohľadňujú rozdiel cenových hladín medzi krajmi ani medzi odvetviami.

Závery

Za rok 2023 dosahovala produktivita práce na zamestnanú osobu 42 641 € za Slovensko, od 34 658 € v Prešovskom po 58 911 € v Bratislavskom kraji. Na odpracovanú hodinu to bolo 26,3 € za Slovensko, od 21,9 € po 35,6 €. Trenčiansky, Banskobystrický a Žilinský kraj majú na hodinu zhodných 22,6 €, hoci na osobu sa líšia o 457 €, a rozdiel vzniká odvodeným počtom hodín, ktorý sa v krajine pohybuje od 1 582,6 po 1 655,2, teda o 4,6 %. Prepočet na hodinu zároveň stláča odstup Bratislavského kraja od Prešovského zo 70,0 % na 62,6 %. Pre lokalizačné rozhodnutie z toho vyplýva jediné pravidlo: ukazovateľ sa volí podľa toho, či je projekt viazaný na objem výstupu, alebo na počet ľudí, a nikdy nie podľa toho, ktorá z dvoch podôb dáva kraju priaznivejšie miesto. Téza pritom stojí a padá s tromi podmienkami uvedenými vyššie — cenovou, štruktúrnou a časovou — a posledná z nich je dnes najtvrdšia, lebo rad končí rokom 2023.

Materiál má informatívny charakter a nepredstavuje právne, daňové ani finančné poradenstvo.